„Vylepšená“ klobása, alebo ako zjesť 2 kg „E“ za rok?

Vyše 2 kg potravinárskych prísad, tj. Konzervačných látok, antioxidantov, emulgátorov a iných „E“ potravín, skonzumuje priemerný Poliak do 1 roka. Najvyšší kontrolný úrad vydáva poplach: v jednom produkte môžeme asimilovať aj 85 rôznych E! Potrebujeme prísnejší dohľad nad prísadami výrobkov, aby sme presne vedeli, či je to, čo je napísané na obale, v súlade s tým, čo je vo vnútri.

Čo jesť moderný človek?

Ok. 70 percent Stravou moderného spotrebiteľa v rozvojovej krajine sú priemyselne spracované potraviny, ktoré obsahujú prídavné látky, to znamená potraviny, ktoré sa bežne nekonzumujú ako potraviny samotné alebo sa nepoužívajú ako charakteristická zložka potravín. Pridávajú sa s cieľom zabrániť nepriaznivým zmenám v chuti, farbe a vôni, predĺžiť trvanlivosť, zvýšiť atraktívnosť produktu, umožniť výrobu nových produktov, napr. „Ľahkého“ typu, ale tiež zvýšiť efektivitu výrobného procesu. V súčasnosti je schválených viac ako 330 prísad pre použitie v potravinách, ktoré v potravinárskych výrobkoch môžu vykonávať 27 rôznych technologických funkcií. Tie obsahujú konzervačné látky, farbivá, látky zvyšujúce chuť a vôňu, antioxidanty, emulgátory a stabilizátory. A priemerný spotrebiteľ spotrebuje asi 2 kg týchto ďalších látok ročne.

Súčasné poľské právne predpisy a zákony EÚ umožňujú používanie prísad v takom veľkom rozsahu. Existuje len málo výrobkov, ktoré sa nedajú použiť, napríklad: nespracované jedlo, med, maslo, pasterizované a sterilizované mlieko, prírodná minerálna voda, káva, listový čaj.

85 umelých prísad za jeden deň!

Výrobcovia potravín a inštitúcie kontrolujúce ich činnosť, ako aj vedecké ústavy sa zhodujú, že potravinárske prídavné látky používané v súlade s platnými predpismi nepredstavujú hrozbu pre zdravie spotrebiteľa. Je to tak preto, lebo na to, aby mohla byť daná doplnková látka schválená pre potraviny, musí mať posúdenie zdravotnej bezpečnosti Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA).

... alebo prídavné látky schválené pre potraviny pred rokom 2009. sú bezpečné pre ľudí. Okrem iného E 128 (farbivo používané na mäso, ktoré mu dodáva farbu) a zakázalo používanie farbív v cukrovinkách, koláčoch a pečive, zmrzline a občerstvení.

Najvyšší kontrolný úrad (NIK) však po poslednej kontrole poľskej oblasti prídavných látok upozornil, že súčasný systém dohľadu nad nimi nezaručuje úplnú bezpečnosť potravín a spotrebiteľov. Súčasné právne predpisy požadujú bezpečnosť každej z prísad používaných samostatne, nijako však nekontrolujú zdravotné riziko, že do jedného produktu bude pridaných viac ako jedna prísada (napr. Zeleninový šalát so sleďmi a hráškom obsahuje ďalších 12 látok a sliezska klobása až 19 !), ich hromadenie v rôznych výživových produktoch v dennom menu spotrebiteľa alebo ich interakcia s inými zložkami stravy alebo liekmi.

Podľa pravdepodobnej stravy pozostávajúcej z 5 jedál, ktoré navrhla komora, priemerný Poliak skonzumuje až 85 rôznych ďalších látok za 1 deň. Štúdia NIK však predpokladala, že naše obedy si varíme doma. Ak na večeru jeme aj hotové jedlá zakúpené v obchode, počet aditív absorbovaných telom počas jedného dňa môže dosiahnuť aj 100!

Podľa odborníkov Najvyššieho kontrolného úradu môže jedna ďalšia látka, ktorá je neškodná, ak je prítomná osobitne, v reakcii s inou, predstavovať hrozbu pre zdravie.

Ak chcete rakovinu ...

Existuje stále viac vedeckých dôkazov, ktoré naznačujú škodlivosť určitých potravinárskych prídavných látok. Znalecký posudok objednaný Najvyšším kontrolným úradom okrem iného preukázal, že:

• potravinárske farbivá (najmä syntetické - vrátane E 123, E 110 a E 122) a konzervačné látky zo skupiny síranov môžu spôsobiť alergie;
• farbivá E 120 Cochineal, E 124 Cochineal Red a E 129 Allura Red môžu spôsobiť život ohrozujúci anafylaktický šok;
• konzervačné látky: kyselina benzoová (E 210) a jej deriváty, ako aj dusitany a dusičnany (E 249, E 250, E 251, E 251) majú vysoký protirakovinový potenciál, to znamená, že sú karcinogénne;
• kyselina askorbová (E 300) môže prispievať k kyslosti a tvorbe obličkových kameňov.

Komu najviac hrozí „prejedanie sa prídavnými látkami“?

Deti! A hlavne pre najmenších - do 10 rokov. Sú to práve oni, vzhľadom na svoju nižšiu telesnú hmotnosť a chuťové preferencie s najväčšou pravdepodobnosťou prekročia tzv prijateľný denný príjem (ADI) stravy. Najviac prísad je vo výrobkoch, ktoré sa deťom najviac páčia, teda do koláčov, ochutených nápojov, zmrzliny a údenín.

Práca je potvrdená číslami. Monitorovanie spotreby prídavných látok v potravinách, ktoré pripravil Inštitút pre výživu a výživu, ukázalo, že absorpcia napr. Kyseliny sorbovej a sorbátov (konzervačné látky pridávané okrem iného do koláčov, chleba, ochutených nápojov) v skupine detí vo veku 4 - 10 rokov bola 291%. (!) ADI a príjem potravy napríklad dusitanov, prítomných napr. v údeninách a párkoch, u najmenších detí to bolo cez 160%. prijateľný limit!

Spotrebovať menej prísad ...

Dánsko zakázalo pridávanie dusitanov do svojich tradičných fašírok a paštét. Dánsko obmedzilo použitie prídavných látok v iných potravinárskych výrobkoch zavedením prísnejších vnútroštátnych predpisov ako tých, ktoré platia v Európskej únii. Dánsko môže tiež poskytnúť spoľahlivé údaje o spotrebe aditív Dánmi.

Poľsko takúto spotrebu nesleduje, takže nie je možné obmedziť použitie ďalších látok. Hromadným spôsobom, ako k tomu môžeme prispieť, je čítanie etikiet a vedome vylučovanie tých výrobkov, ktoré obsahujú umelé prísady - najmä tých, ktoré ich obsahujú veľa. NIK však naznačuje, že pri súčasných požiadavkách na označovanie je táto metóda iba zdanlivo jednoduchá.

Po prvé preto, že spotrebitelia majú problém s identifikáciou toho, čo je potravinárska prídavná látka, a čo už nie, pretože niektorí výrobcovia nepoužívajú zjavné označenia - E s číslom -, ale odlišný, komplikovanejší, hoci povolený vzorec, t. J. Uvádzajú názov látky a jej názov. technologická funkcia, napr. kyselina citrónová - regulátor kyslosti. Po druhé preto, lebo označovanie zloženia doplnkových látok neinformuje spotrebiteľov o množstve doplnkovej látky použitej v danom produkte ani o tom, ako je toto množstvo v porovnaní s povoleným limitom alebo ADI tejto látky. Ako naznačil Najvyšší kontrolný úrad, jednoduché poskytnutie týchto informácií, ktoré by spotrebiteľa oslovilo, by mu výrazne uľahčilo informovaný výber. Podľa informácií Najvyššieho kontrolného úradu spotrebiteľ v súčasnosti nerozumie informáciám na štítkoch výrobkov ani nemá prístup k údajom ADI každého dodatku, pretože ich nezverejňuje žiadna z inštitúcií zaoberajúcich sa zdravím a verejnou výživou.

Systém tam je, a ak nie je ...

Po kontrole používania prísad v potravinárskych výrobkoch spoločnosťou NIK bola zasiahnutá väčšina Sanitárneho inšpektorátu - pretože neoveril technologické postupy a nespochybnil oprávnenosť použitia čo i len asi tucta rôznych prísad v jednom produkte (napr. v niektorých údeninách boli nájdené až 4 stabilizátory a 3 konzervačné látky). NIK tiež vyhodnotil ako pasívny prístup hlavného sanitárneho inšpektora, ktorý neinicioval, neorganizoval ani nevykonával informačné aktivity, aby nám, zákazníkom, predstavil potenciálne nebezpečenstvo konzumácie toľkých umelých prísad. Sanitárna inšpekcia navyše uskutočnila národný vzdelávací program „Udržujte sa v dobrej kondícii!“, Ktorý sa zameriaval na obmedzenie spotreby ďalších látok, ale zároveň sanitárny inšpektor tvrdil, že prísady povolené na konzumáciu sú pre nás bezpečné.

V konečnom hodnotení NIK zdôrazňuje, že existujúci systém dohľadu nad kvalitou potravín v Poľsku je, ale je nefunkčný. Príslušné inštitúcie vykonávajú svoje zákonné úlohy bez toho, aby zohľadňovali bezpečnosť kontrolovaných potravín. Ďalším problémom je rozptýlenie kompetencií jednotlivých inšpekcií. To sťažuje vylúčenie uvádzania na trh potravinárskych výrobkov, ktoré nespĺňajú normu pre používanie prídavných látok. Podľa názoru komory v Poľsku neexistuje jediný orgán zodpovedný za dohľad nad trhom potravinárskych prídavných látok, a teda nad našou bezpečnosťou potravín.

Pripravené na základe: www.nik.gov.pl

Odporúčaný článok: